Spôsoby, ktorými sa najmä na internete oháňajú rôzni bojovníci, revolucionári, odporujúci ľudia i skupiny, často spájaní v snahe ukázať alternatívu – skutočnú pravdu, spôsobujú zmätok. Bežný návštevník internetových stránok, portálov, sociálnych sietí si musí vybudovať istú schopnosť filtrovať odpad od relevantných informácií, aby si mohol predĺžiť zmluvu u providera. A netýka sa to len holých, vecných faktov – veľakrát ide o názory a propagáciu hodnôt, hraničiacich nie len so slušnosťou a mierom, ale aj zákonom a zdravým rozumom.

Vynikajúcim príkladom takýchto skupín sú nacionalisti. Teraz, aby bolo jasné, bavme sa o určitých nacionalistoch na Slovensku. Tí na sociálnych sieťach a weboch posledné roky budujú svoj imidž, základne spriaznených duší, organizujú pochody. Fajn, je tu pluralitný svet, sloboda prejavu. Síce, aj tú si berú do úst, že sa porušuje, akurát keď chcú vypustiť článok ospevujúci Hitlera a, pochopiteľne, nevyjde v žiadnom periodiku. Pritom x percent celkového obsahu týchto nacionalistov je v rozpore so zákonom, no stále ho na nete nájdete. Nebolo by nič zlé na tom propagovať si to svoje, pokiaľ to nezachádza za líniu zlosti, nenávisti.

Propagujú svoju zlosť v mene akejsi ušľachtilej slovanskej a slovenskej cnosti. A týka sa to nielen nejakých skupín, počnúc tými „akčnými“ na severe Slovenska, ale aj „domobrany“ zloženej z chlapcov, banskobystrickým županom, ktorý nosieva zelený župan s dvojkrížom slovakštátu, nehovoriac už o jeho strane. A to nie je všetko.

Všetkému rozumejú aj v politike majú jasno

Kritizujú systém. Vadí im globalizácia, kozmopolitnosť, demokracia. Každý iný názor je pre nich spodina sionistov, boľševikov, socialistov. Pripomína vám to niečiu rétoriku? Hája a ctia si hodnoty a dedičstvo svojej krajiny, aspoň sa tým zakaždým prezentujú. Fúziu zmien, miešaní kultúr a celkovo multikulturalizmus považujú za priame ohrozenie svojej krajiny. Alebo seba samých? Čo znamená milovať svoju vlasť a identitu, spätú so Slovenskom? Je to neustále nosenie maskáčov? Mimochodom, často dovezených z iných krajín. Všimnite si, koľko veľa poctivých slovenských nacionalistov nosieva maskáče so vzorom flecktarn, teda armády Nemeckej spolkovej republiky. Nie je práve Nemecko tou hanebnou krajinou dnešného času, ktoré v EÚ diktuje a ekonomicky zotročuje všetkých ostatných členov? Tak to aspoň tvrdia poctiví slovenskí nacionalistickí experti. Na druhej strane sú aj takí, ktorí verejne (na svojom facebooku) ospevujú zdravie a nevyhnutnosť istej formy rasizmu, údajne „zdravého rasizmu“. Ten podľa nich znamená prosté odmietnutie iných kultúr a rás. Mimo iného, prezentujú aj knihy, ktoré popisujú Hitlera ako mierotvorcu.

Fašizoidní panáci bez hráča (zatiaľ)

Zdieľajú a propagujú rôzne „alternatívne“ informácie. Napríklad islamizácia a azyl prisťahovalcom prinesie akurát hromadné znásilňovanie žien Európy. Posúďte sami, či fotografia vôbec dôveryhodne vyzerá. Oveľa zaujímavejšie sú komentáre a popisy, statusy. Tváriac sa faktograficky, odborne, sú aj tak len skupina chlankov, ktorým chýba vzdelanie. Ale to nevadí, horšie je, že im chýba všetko ľudské. Ďalším zaujímavým aktom je komentár pri fotografii: „Kto je optimista, učí sa po anglicky, pesimista po čínsky. A realista? Učí sa strieľať.“ Chorý človek si pomyslí, čo je na tom zle vedieť brániť vlasť a poznať spôsoby, ako bojovať proti nepriateľom spoza hraníc či z domu. Normálne sa človeku zatočí hlava, ako niekto v mene svojej krajiny, lásky k domovine a podobne chce vedieť strieľať iné národy, iných obyvateľov. A na sociálnej sieti to prezentuje ako tréning a cvik na čosi, čo podľa nich asi vyzerá ako invázia z filmu Deň nezávislosti. Nie, to Číňania a utečenci z Afriky prídu na Slovensko masakrovať deti, ženy a nás, mužov, zaiste popravia na mieste. Tak to podľa nich zrejme vyzerá. A takto to robili ich vzory, vojaci Tretej ríše.

Pokračujem s príkladmi jedného člena akejsi „akčnej“ skupiny, ktorá sa prezentuje sociálnou pomocou slabým, cvičením na boj a v prežití, atď., atď. Zato, že nazbiera tridsať kilogramov cestovín a rozdá ich chudobným ešte nie sú sociálni záchrancovia. A vôbec nie už vtedy, keď podporujú ten spomínaný „zdravý rasizmus“. Aj tak, všimnite si fotografiu jedného z odborníkov na tieto rasové, nacionalistické, slovanské vedy. Marián Magát už nejaký čas vystupuje na verejnosti, vidieť ho hlavne na mediálnych perifériách, pokiaľ sa Slobodný vysielač, alternativnacesta a podobné dajú médiami nazvať. Černoch bol bežným kamarátom Wehrmachtu, ukazuje jeho fotografia na osobnom profile. A tu vôbec nie je podľahnutie precíznej nacistickej propagandy. Aj keby to tak nebolo, nemení to na veci, že tento ľudový pohlavár kysuckej neoľudáckej bandy potenciálnych diktátorov a násilníkov len maskuje svoju nenávisť voči iným rasám, kultúram a podobne. Čo je to za logiku dnes hovoriť, že iné rasy nevadili ani nacistom, a pritom dávať na facebook svoj osobný výcvik na streľbu proti prisťahovalcom? Názor si urobte sami.

Vraj mu nevadia iné rasy, že svet má byť rôznorodý. Ale multikultúra je satan. A preto cvičí streľbu v pohybe. Dokonca má v popise na svojom blogu, že je racionalista. ???.

Celkom rozsiahla partia

Dosť bolo Magáta. Je tu ešte Mišún, Kotleba a jeho strana vo všetkých mestách, v ktorých sú Rómovia, iné národnostné menšiny, úzko spriatelený Slobodný vysielač, rodobrana z wordpressu, Zem a Vek, Alternatívna cesta Vzdor z Kysúc a iné, podobne bláznivé úlety. Najviac ma zaujala skupina Slovenských brancov. Do povedomia verejnosti sa dostali asi pred rokom, možno už dvomi. Ja som ich zaregistroval ešte pred časom, kedy brancov prepierali slovenské médiá ako čosi, čo je nebezpečné, čo vyvoláva pohoršenie a podobne. Predsa len, ide o samozvanú braneckú skupinu, orientovanú v čase mieru na pomáhanie a v čase vojny na obraňovanie. Zložením a štruktúrou môžeme povedať, že to nie je najhoršie poskladaná organizácia. Vidieť to aj na ich facebookovej stránke, stále nejaké cvičenia, debny s puškami (neviem, či cvičia len s airsoftovými, alebo aj plombovanými, cvičnými), bojové tréningy, vlastenecké pochody, oddiely po celom Slovensku.A pre toto ma zaujali branci. Oficiálne sa vytesňujú z akéhokoľvek politického prostredia, zvlášť od toho slovaknacionalistického a lá Magát a spol. Čo však potom znamenajú tieto fotografie? Je zdravé uvažovať kriticky v záležitostiach štátu, zvlášť dnes, ale začať budovať militantnú skupinu? Len preto, že vyčistia les, ešte neznamená, že v ňom potom nebudú robiť iné veci. Albumov majú habadej, takmer všetko z výcvikov. Zaujímavé je, že kedysi linkovali odkazy na „akčné“ skupiny a podobných.

Summa summarum: komplexy, nešťastie a hlúposť

Je zaujímavé, s akou nápaditosťou sa takmer všetky samozvané nacionalistické skupiny posúvajú k vzorom nacizmu, radikálnemu totalitarizmu, otvorenému šovinizmu a rasizmu. Vieme si zrejme predstaviť, ako sa narába s ideológiou nacionalizmu tak, aby ostala slušná, neagresívna, nesnažiaca sa záhuby všetkého, čo je iné. Ale títo jedinci, skupiny často mladých chlapcov (ktorí sa, žiaľ, socializovali do takýchto skupín) sú v pravej podstate bosohlavými neonacistami, neoľudákmi. Po rokoch sledovania ich činnosti na internete (výdobytku sionistov a židobolševikov) prešli z tupej otvorenej rasistickej agitácii do svojho vnímania nacionalizmu, šikovne pracujúceho so slovami a interpretáciou situácií. Ale aj tak to nestačí. Blázon sa ťažko zatvári ako normálny človek. Viď vyššie spomínané fotografie a príspevky.

Chápem, že svet je vo veľmi zvláštnom stave, ktorý za ideálny považuje len šialený optimista, či hlupák. Idea Samuela Huntingtona sa zrejme napĺňa, kto vie. Prechádzame krízami, počnúc tou ekonomickými a hospodárskymi, ale hlavne kultúrnymi a spoločenskými. Dostávame sa k zlomu, pri ktorom sa naše pôvodné hodnoty stratia platnosť a nahradia ich úplne iné. Alebo sa premenia v čosi inšie. Nesúdim, či je to dobré, alebo zlé. Rozhodne to však živý existenciu nacionalizmu. A napomáha mu k tomu demokratický, pluralitný svet. Aké šťastie majú tí nacionalisti, že si môžu otvárať ústa na systém, v ktorom žijú.

Nacionalizmus dnes znamená formu odporu voči zmenám, ktorým sa nevieme ubrániť. Trpia ním ľudia, ktorí sa upli na čosi, čo je tak staré a prehnité. Snažia sa odolať vyvíjaním odporovej sily a tlaku. Nanešťastie (alebo našťastie?) zatiaľ prevažne formou fyzického nátlaku. Preto tu potom máme vojenské cvičenia kadejakých brancov, protesty proti osadám, oslavy vojnových časov.

A keď si teraz pomyslíte, že je lepšie vzdorovať v mene čohosi, čo podľa vás malo zmysel a funkčnosť, odpoviem stručne: „Odmietnutie nacionalizmu a všetkých jeho zmutovaných verzií nemusí okamžite znamenať odovzdanie sa prúdu a všetkým zmenám, aj tým neznámym a negatívnym. Je to prerod všetkého, čo sme doteraz poznali a vnímali. Pre mňa nádej na zabudnutie všetkého primitívneho, čo riadilo svet – fyzického nátlaku a tyranii, ku ktorému nacionalizmus v slovenskej praxi jednoznačne tiahne.“