Všetkým je jasné,  ako veľmi 11.september zasiahol a zmenil Spojené štáty americké. Dnes, 14 rokov po atentáte na WTC predstavujú najväčšiu protiteroristickú mocnosť sveta. Za ten čas vyvinuli bojové stratégie a technológie tak vyspelé, že boje v arabských púštiach môžu viesť bezpečne z hociktorej základne na domovskej pôde. Napríklad pomocou autonómnych lietadiel. Tie už údajne neslúžia len na sledovanie ľudí, anonymný whistleblower 15. októbra ukázal, že drony už nielen sledujú, ale aj rovno popravujú údajných teroristov. Háčik je v tom, že nikto nevynáša právoplatné rozsudky, ani len obvinenia.

Má whistleblowing význam? Podľa mňa určite áno. Aj keď protizákonné uverejňovanie strategických a utajovaných informácií podľa jedných vedie k bezprostrednému ohrozeniu (nielen) národnej bezpečnosti, iní takéto odvážne činy obhajujú myšlienkou, že žiadna vláda nesmie zneužívať moc danú od občanov. Súhlasím s druhým názorom. Aj keď je činnosť whistleblowingu proti stanoveným a platným zákonom, kde je hranica medzi vlastizradou a prvoradou ochranou občianskeho blaha? Mimochodom, pre tých, ktorým whistleblowing nič nehovorí – z ang. významu: činnosť, pri ktorej človek prezrádza korupčnú či inak previnilú činnosť vlády a iného činiteľa.

Význam, ako povedal zakladateľ Wikileaks Julian Assange, tejto piatej mocnosti možno aktuálne vidieť pri čerstvom škandále dronov USA. Pravdaže, je tu aj Manning(ová) a Snowden. A hoci ním začnem, bude to o čomsi inom, než o hromadnom zbere dát z celého sveta.

Vo filmovom dokumente Citizen four popisujúcom momenty, keď Edward Snowden ponúkol novinárom informácie o programe PRISM, vidieť Glenna Greenwalda, ktorý ako redaktor The Guardian všetko uvoľnil do médií. Spolu s autorkou dokumentu Laurou Poitrasovou založil po odhalení Snowdenovej identity a poznatkov The Intercept – portál analýz a výsledkov ich investigatívy, ktorou chcú dokázať, v akom nekontrolovateľnom rozsahu funguje vnútorná a vonkajšia bezpečnostná politika Spojených štátov amerických. 15. októbra sa im prihlásil ďalší odvážlivec. A ponúkol im dokumenty o činnosti CIA a protiteroristického komanda v súvislosti s autonómnymi lietadlami.

MQ-9 Reaper je jedným z najvyužívanejších autonómnych lietadiel pre bojové a špionážne operácie. Source: Wikipedia.org

Aj keď Greenwald ešte sľuboval ďalšie informácie, web Theintercept.com už čo-to hovorí o tom, že tu máme zrejme najväčší príbeh whistleblowingu za posledné dva roky. Anonymný zdroj, nevedno muž či žena, ponúkol informácie o tom, ako CIA a JSOC využívajú autonómne lietadlá (drony) k eliminácii nepriateľov. JSOC (Joint Special Operations Command) je súčasťou vládnej americkej vojenskej organizácie, ktorej úlohou od 80-tych rokov je hľadať a ničiť teroristické bunky na celom svete. Využívanie bezpilotných lietadiel na ničenie cieľov nie je od roku 2001, kedy boli prvýkrát použité, novinkou. Tento leak sa však posúva od hromadného špehovania k nedemokratickému popravovaniu ľudí. Problém začína tam, kde leaknuté informácie hovoria o spôsobe výberu a potvrdzovania cieľov. Fungujúce operácie sa podľa všetkého orientujú na potenciálnych, či už označených ľudí s profilom teroristu. Greenwald a jeho tím priniesli správy o počte obetí a reťazi smrti, po ktorej prechádzajú všetky rozkazy.

Obamova spoluúčasť pri určovaní cieľov, Clintonová v tom tiež môže byť namočená

Uvoľnené informácie na stránke Theintercept.com hovoria o spôsoboch, ako dotyčné orgány rozhodujú o cieľoch. Anonymný whistleblower poukázal na dvojfázový proces výberu cieľov až po samotnú elimináciu. Pritom odhalil hierarchiu rozkazov až do kancelárie prezidenta v Bielom dome.

Ukážka rozkazovej reťaze a kto každý môže byť zaplatený do autorizácie a vydávania „zelenej“. Source: The Intercept.com

Podľa článku Cory Currierovej s názvom KILL CHAIN táto prititeroristická činnosť pomocou dronov začína krokom 1: vytvorením cieľa po jeho autorizáciu, a pokračuje krokom 2: od autorizácie k samotnej eliminácii. Pritom sa jednotlivé príkazy posúvajú od JSOC k samotnému Obamovi, píše článok a doplňuje infografiku ukazujúcu odhady, kto každý môže byť v reťazi zapojený. Spomína aj Hillary Clintonovú, bývalú štátnu tajomníčku a terajšiu kandidátku na prezidentku USA za demokratickú stranu, či dokonca Stevena Chu, laureáta Nobelovej ceny za fyziku a tajomníka pre energetiku USA, Jamesa Clappera, riaditeľa národnej bezpečnosti a Obamovho poradcu v záležitostiach protiterorizmu.

Ako sa dostať na dead list?

JSOC má vypracované profily jednotlivých ľudí, ktorí sú z rôznych dôvodov zaujímaví v kontexte bezpečnosti USA. Znamená to, že sú napr. podozriví z komunikácie s al-Kájdou, či varili pre talibancov, alebo sa pravdepodobne podieľali na bombovom útoku, či akejsi sabotáži. Podľa odhaleného kódového jazyka CIA a JSOC takéto profily pomenúvajú ako baseballové kartičky. Ak sa zdajú byť zaujímavé, posúvajú sa vyššie. V Somálsku do centra afrického vojenského veliteľstva U.S. ministerstva obrany AFRICOM, v Jemene do CENTROM. Ak profil prechádza filtrom – je stále zaujímavý (teda daný človek stále predstavuje hrozbu), kartičku analyzuje zbor náčelníkov štábu ministerstva obrany. Podľa leakov sa na tom podieľajú aj poradcovia Rady pre národnú bezpečnosť. Prezident Obama v tomto hrá rozhodujúcu úlohu: povoľuje ciele a útoky. Tie podľa doterajších informácií a odhadov v minulosti riadili z JSOC task force generál Hames Mattis, veliteľ CENTROM-u, Gerald Michael Feierstein z americkej ambasády v Jemene a Abdu Rabbu Mansour Hadi, samotný prezident Jemenu.

90% zbytočnosti

Dokumenty taktiež odhaľujú, ako tento program vznikol. Krátko po tom, čo Obama nastúpil druhý raz na prezidentský úrad, končiaci riaditeľ CIA Michael Hayden na neho naliehal, aby vytvoril bezmenné, nerozsiahle bojové operácie, zamerané na teroristické skupiny v zahraničí. Vojna na diaľku sa vďaka rýchlemu technologickému pokroku americkej armády stala reálnou, a končiaci riaditeľ Hayden prezidentovi svoje naliehanie argumentoval s tým, že USA potrebuje vzdialenú bunkrovú vojnu, ktorá zaberie proti teroristom na Blízkom východe. Obama vytvoril 60 dňový program na zabitie 16-tich ľudí v Jemene (Operácia Copper Dune), 4 ľudí v Somálsku (Jupiter Garret). Podľa Úradu investigatívnej žurnalistiky v USA bolo po nástupe dronov zabitých až 19% z celkového počtu podozrivých teroristických bojovníkov. To vyvolalo otázku, koľko útokov v skutočnosti a ako dlho JSOC a CIA vykonali. The Intercept taktiež odhalil operáciu Haymaker, ktorá počas piatich mesiacov v závere roku 2013 dosiahla 35 „jackpotov“ a vyše 200 „EKIA“. Jackpot v krycom jazyku označoval ciele, vybraté vopred podľa profilu, EKIA naopak náhodne, neočakávane zabitých pri akcii. Medzi takým počtom „vedľajších“ obetí by sme pravdepodobne našli aj civilistov a nevinných ľudí.

Osobitým príkladom je prípad Bilala el-Berjawiho, britsko-libanonského občana z Veľkej Británie, na ktorého zhodil dron bombu, keď bol vo svojom aute. Počítače el-Berjawiniho našli podľa jeho mobilu. A prečo? Údajne kedysi spolupracoval s teroristickou skupinou, stojacou za útokmi 11.septembra, myslela si CIA.

Uniknuté správy hovoria o cca 219 obetiach za 5 rokov operácií JOSC a CIA. Pritom podľa anonyma bolo 90% eliminácií náhodných, resp. vopred neurčených.

Člen tímu The Intercept, Jemery Scahill, napísal: „Celkovo vzaté, odtajené dokumenty vedú k záveru, že štrnásťročná vysoko hodnotená protiteroristická kampaň Washingtonu, príliš spoliehajúca sa na elektronické získavanie dát, majúce zdanlivo nevyčísliteľnú spoločenskú daň, a vzhľadom na preferenciu nepriateľa radšej zabiť, než zadržať, USA nie sú už schopné získavať potenciálne cenné spravodajské informácie o podozrivých z terorizmu.“

Správy The Intercept-u hovoria aj o operáciách mimo deklarovanú vojnovú zónu, v ktorej americká armáda pôsobí. Napríklad v Somálsku – infografika nižšie ukazuje o rozsiahlych operáciách medzi rokmi 2012 po 2015.

Operácie v Afrike medzi rokmi 2012 – 2015. Source: The Intercept.com

Snažia sa dosiahnuť demokraciu, no spôsobmi nedemokratickými

Závažné je, že vyberanie, rozhodovanie a riadenie takýchto operácií nie je pod priamou kontrolou akýchkoľvek verejných orgánov a verejnosti. Obete, či už sú to trénovaní partizáni al-Kájdy, alebo nevinní civilisti, nedostali varovanie, obvinenie ani riadny súdny proces – ktoré demokratický systém nielen garantuje, ale aj vyžaduje. A pritom sa vojenská angažovanosť nielen USA, ale aj spojeneckého Západu, snaží premeniť krajiny, v ktorých operuje, na záhradu demokracie. Mojím zámerom nie je zavrhnúť aktuálnu demokraciu, ako to v poslednom čase na Slovensku býva. Nemávam vlajkou Sovietskeho zväzu, slovakštátu a neuznávam Putina ako mierotvorcu. O téme zlyhávania demokracie počuť čoraz častejšie aj medzi renomovanými, slušnými a naozaj inteligentnými ľuďmi. Pretože dnes sa už nemôžeme tváriť, že s demokraciou je všetko v poriadku. Pozrime sa, ako zlyháva – stačí príklad oných holohlavých aktivistov z Kysúc, Kotlebu, či tých, ktorí by najradšej podpísali druhý pozývajúci list pre vojská Varšavskej zmluvy.

A ak štát nenačúva občanom, a namiesto toho ich radšej odpočúva, začínam byť na pochybách, či naša demokracia vážne nepotrebuje pomoc.

Drone papers source